Óda na jeseň

Čas čítania: 2 min.

Jeseň, elegantná dáma, perfektne zorganizovaná osobná asistentka riaditeľa zemegule, má šatník nielen dokonale zladený ale aj uprataný a zinventarizovaný; knihy v knižnici zoradené podľa autora od najväčšej po najmenšiu, účty má zaplatené, úspory rozumne investované a nepotrebné položky v počítači – aj v spomienkach – vymazané. Pani Jeseň sa nikam nešarpe, kráča s pokojnou rozvahou, nemá sa kam ponáhľať. Pani Jeseň vždy vie, čo robí. Občas si nahodí cez žiarivé šaty šedý zmuchlaný sveter z minulého storočia a trochu si poplače, ale aj plač patrí k životu.

U nás doma pod Tatrami bývala nádherná farebná, akoby sa všetky stromy pretekali, ktorý viac zažiari a doliny súťažili akoby v módnej prehliadke o najúžasnejší vzhľad. Nepoznám žiadneho z majstrov maliarského umenia, ktorý by dokázal, bez odpisovania od prírody, skomponovať ideálny pomer a odtiene zelenej, žltej, oranžovej, fialovej a iných farieb na obraze.

Poďme teda naspäť na zem ku každodenným ľudským potrebám. Napríklad jedlo! Keď hovorím o jesenných  farbách, tak okrem lesov a lúk sa zaplnili a zafarbili pestrofarebnými fľaštičkami aj police v špajziach. Na návštevu pani Zimy sme pripravení.

Na južnej hranici Slovenska, kde bývame teraz, býva predzvesťou jeseňe večerná show na oblohe. Akoby neviditeľní maliari domaľovávali tisíce odtieňov ružovej, fialkasté, oranžovkasté, dymové, biele a tyrkysové šmuhy v dokonalej symbióze.  Večerné pozorovanie premien, ktoré končia zatiahnutím opony a vyvesením žiarivých hviezd je milým rituálom na konci dňa. Pravdaže, čosi podobné sa na oblohe odohráva aj ráno, hoci času na kontempláciu je v rannom ruchu akosi pomenej .

#goodmorning

A post shared by Martina Javurkova (@martinajavurkova) on

#thingsthatmakemehappy #beautifulmorning #countrylife #countryside #septembermorning #autumn🍁

A post shared by Martina Javurkova (@martinajavurkova) on

Ani jesenný deň sa nedá zahanbiť. Keď si nájdeme čas vybehnúť spoza plota do lesíka, ocitneme sa v priebehu niekoľkých minút v úplne inom svete, vo svete skalných obrov, škriatkov, spiacich korytnačiek a skamenelých dračích vajíčok.

Mimochodom, všimli ste si, ako veľmi zvyšuje apetít vôňa lístia čerstvo opadaného do lesnej zeme, s ktorou sa miesi vôňa kôry stromov ukladajúcich sa na zimný spánok? Neostáva iné len sa poddať stále pomalšiemu plynutiu času a uvelebiť sa ku krbu s tanierom dobrôt a vínom v pohári.




Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *