Vrbov

Čas čítania: 3 min.

Pri príležitosti piateho výročia prvej návštevy Vrbova som sa rozhodla podeliť sa o článok z decembra 2011. Prečítala som si, čo som napísala a nezmenila som v ňom takmer nič, len z vtedajšieho priateľa sa stal manžel a kúpalisko sme nenavštívili od toho prvého dňa ešte raz, ale ešte veľakrát.

2011

Všetky krajiny, ktoré som navštívila sa mi páčili, rada sa v pamäti prehŕňam mentálnymi momentkami spomienok na atmosféru toho ktorého miesta. Avšak Slovensko – a obzvlášť východ našej domoviny – sa mi páči z roka na rok viac. Štedrosť vlahy, čerstvého vzduchu, nádherných hôr, dostatok času, pomalé tempo, ktoré môže byť interpretované ako zaťatosť alebo aj stoicizmus, a tiež rázovití ľudia s podrezanými jazykmi vytvoria pri každej návšteve môjho rodného kraja neopakovateľnú kombináciu zážitkov. Štedrosť je pre mňa synonymom domova.

Posledné dni tohto roku trávim pod Tatrami, ktoré všetci poznáme a ktoré patria ku Slovensku ako kyslík k vodíku. Hoci som si myslela, že rodný kraj ma nemá čím prekvapiť, podarilo sa. Bolo približne päť hodín večer, teplomer ukazoval pár stupňov pod nulou a my sme sa šli kúpať.  Na termálne kúpalisko Vrbov. Viem, Egypt, Kuba, Alpy alebo Dolomity majú iný cveng. Kto už by sa chválil návštevou Vrbova? Snob vo mne však onemel, niečo tak zázračné, ako tmou a hmlou zahalené kúpalisko s jemne bublajúcou vodou, v ktorej sme striedavo sedeli a plávali, zatiaľčo nad hlavami sa rozsvecovala jedna hviezda za druhou, som ešte nezažila. Horúca para z vody sa na okolo stojacich boroviciach menila na inovať, kúpeľníci sa vynárali a mizli v hmle a my sme postupne vystriedali všetky bazény.

Cítila som blaženosť a eufóriu zároveň. Pokoj a úsmevy sa rozplývali na všetkých tvárach v okruhu viditeľnosti, zostup zo schodíkov do bazénov bol sprevádzaný spokojným povzdychom, achkaním a pradením kúpajúcich sa. Hlasy boli príjemne tlmené bublaním vody, a ja ležiac na chrbte v horúcej vode, obdivujúc z bazéna jagavé hviezdy na tmavej podtatranskej oblohe som mala pocit, že som už v nebi. Všetko nepodstatné sa rozpustilo a ostala len radosť. Dúfam, že moje nebo bude vyzerať nejako takto. Teplo, pokoj, spokojnosť, radosť, dostatok priestoru ale aj blízkosti s ostatnými, všetko zahŕňajúca krása a pocit, že som na tom najsprávnejšom zo všetkých správnych miest. Aby som si tú nádheru v bazéne čo najviac užila, opakovane som zatvárala a otvárala oči, akoby som sa chcela vždy nanovo po ich otvorení presvedčiť, že to čo zažívam je skutočné.

Teplota vzduchu klesala, kosák Mesiaca žiaril ako v Bolywoodskom filme, perličky z vnorených trysiek rozbíjali moje v kancelárii stuhnuté svaly, čas plynul a naše dve zaplatené hodiny ubehli ani sme sa nenazdali. Je pravda, že svaly liečené liečivou vodou ma bolia ešte aj dnes a budú pravdepodobne i zajtra. Než však odtiaľto odídem späť ku pracovným povinnostiam, pôjdem ešte raz do môjho vodného raja.

 2015

10372035_942256759194503_2817590395550221017_n

Takéto super prekvapenie nám pripravili v penzióne Limbový dvor, o ktorom vám napíšem neskôr.



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *