Kamaráti nájdení v olivovom háji

Čas čítania: 4 min.

Teší ma každé nové priateľstvo, avšak čím som staršia, tým viac si cením staré priateľky z detstva. Tie, s ktorými sa poznáme ešte zo škôlky, kde sme spolu krčili nosmi nad špenátovým prívarkom so studeným vajcom natvrdo, s obitými kolenami skákali gumu a na lúke pri škôlke sa hašterili o najväčšiu púpavu, ktorú každá z nás potrebovala do venčeka. Priateľky, s ktorými sa naše cesty na nejaký čas rozišli, pretože každá objavovala život z inej strany, plnila si iné sny a ambície. Tie priateľky, s ktorými sa stretneme po rokoch, trošku otlčené životom, ale o to pokornejšie nadviažeme na rozhovor tam, kde skončil vtedy, nech to bolo kedykoľvek.

Jednou z takýchto priateliek je Evička, ktorej mamka bola detskou lekárkou niekoľkým generáciam detí v našom mestečku. Zo vždy usmiatej čiernookej okane s copmi vyrástla kópia svojej mamky. Keď na mňa vykukla cez skype, chvíľu som sa nemohla zbaviť pocitu, že vytiahne fonoskop a sústredene sa započúva do môjho dychu, aby mi naordinovala injekciu, pokoj na lôžku a zákaz telesnej výchovy týždeň po ukonční nemocenskej.

Vedela som už z facebooku, že Evička žije na Korfu. Moja predstava o jej živote bola jasná. Toto je život na Korfu!

To, čo sme si povedali medzi nami dievčatami, ostáva medzi nami. Prezradím vám ale, že som ostala zaskočená, keď mi povedala, že na Korfu, kde žije so svojim gréckym manželom a deťmi, majú svoje malé domáce hospodárstvo, ktorého súčasťou je olivový háj.

„Ha-ha-ha gazdiná! A tam nosíš tie sandále s podpätkami, chôdzu v ktorých si nechcem ani predstavovať?“

„To je virtuálna realita,“ povedala Evička šibalsky a dodala, že jej manžel pôjde onedlho na Slovensko. A vraj či nechcem ochutnať ich olivový olej.

Podobne ako Evke v roku 2011, keď sa na Korfu prisťahovala, aj mne sa spájal mi olivový olej s podivnou pachuťou, ktorú som tolerovala ako daň za zdravú surovinu. Olej kupovaný v bežnom supermarkete s etiketou extra virgin a prísľubom extra kvality mi skrátka nechutil. Z kamarátstva som objednala desať litrov, pre seba, rodinu a priateľov, dúfajúc, že niekomu bude hádam chutiť.

Vôbec neviem, ako opísať vôňu a žiarivú farbu domáceho olivového oleja. To je niečo, čo treba zažiť. Spočiatku som ním šetrila, nakoniec ale som prijala fakt, že odteraz mám zabezpečený pomerne pravidelný prísun tejto dobroty a začala som ho používať namiesto všetkých olejov do všetkého, azda okrem vianočného pečiva a koláčov. Zálievka na šalát, marináda na mäso, cuketové čatní, cibuláda, polievky, teraz najnovšie aj do bylinkovej kozmetiky.

Mojich dnes už dvoch priateľov z Korfu mám rada okrem iného aj pre ich životný postoj a hodnoty, ktoré nevyznávajú len teoreticky, ale reálne ich žijú. Hoci Evička stále potajomky nosí nenormálne vysoké podpätky a je hviezdou každej spoločnosti, doma pestuje zeleninu, chová sliepky, pečie chlieb, a to všetko pri troch malých deťoch.

Keď som sa Evky spýtala, či sa tešila z toho, že po presťahovaní na Korfu bude mať vlastný olivový olej zverila sa mi, že ona ho dobré dva mesiace odmietala čo i len ochutnať, pamätajúc si jeho pachuť zo Slovenska. Keď videla svojho muža a Grékov všeobecne namáčať si v ňom chlieb a liať na šalát, nepridala sa. Jedného dňa ju Tasos, jej manžel, presvedčil, nech si k oleju aspoň privonia. Evka privoňala, ochutnala a zistila, ako veľmi sa mýlila, keď si myslela, že sa čo i len náznakom podobá na jej dôverne známy olej zo supermarketov. Postupom času sa od manžela naučila rozpoznávať jeho kvality a nuance ako znalci rozpoznávajú víno. Dnes naň nedá dopustiť, pretože vďaka nemu si udržiava super figúru a teší sa aj z jeho účinkov na pleť a vlasy.

Výrobou oleja je Tasova rodina známa už od roku 1959 a rodinný recept sa dedí. Najnovším počinom tejto rodinky je úspešná registrácia spoločnosti rodinnej spoločnosti Elaionas Tsirka, ktorá produkuje domáci extra panenský za studena lisovaný olivový olej s aciditou 0,27 – 0,3, čo je najvyššia možná kvalita. Kvalita oleja je certifikovaná inštitútom v Aténach, každá várka sa posiela na laboratórne testy, či spĺňa podmienky pre označenie extra panenský olivový olej a ostatné nutričné hodnoty.

Kvalitu oleja však negarantuje len aténsky certifikačný úrad. Ako povedala Evička: „Nie je problém vyrobiť hocičo, ale my sme sa rozhodli dať na etikety fotografiu Tasosa. Náš olej má prirodzenú aciditu, nie vyrobenú umelo v laboratóriu. Produkt, ktorý nesie jeho meno a tvár musí mať takú kvalitu, aby na ňu mohol on osobne byť hrdý. Vlastná tvár na vlastnom produkte je viac ako certifikát.“

Vyrobiť a certifikovať sa dá hocičo. Ale vlastná tvár na vlastnom produkte je viac ako certifkát.

Tento olej nekúpite v žiadnom obchode, rovnako ako ani ich olivy alebo olivovú pastu. Nie sú určené pre masy ani pre reťazce. Potešia však ľudí, ktorým záleží na tom, čo jedia a pijú, na prírode, budúcnosti našej planéty a tých, ktorí podporujú drobných poľnohospodárov, ktorí z prírody neberú, ale spolupracujú s ňou. Evička a Tasos napríklad neobíjajú olivy zo stromov, nechávajú ich padnúť, keď dozrejú. A robia dobre. Chuť ich výrobkov to jednoznačne potvrdzuje. Ak by ste chceli ochutnať aj vy, dajte vedieť, rada vás prepojím.

Edit: môj muž povedal, že tento posledný odstavec vyzerá ako lacná reklama. Ale čo mám robiť, keď to je fakt? Tento olej kúpite zatiaľ naozaj len priamo od pestovateľa.



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *