Dobrí a zlí

Čas čítania: 3 min.

Chcela som dať hlave oddych, vonku bola zima a fúkal nepríjemný vietor, a tak som si pustila rozprávky. Rozhodla som sa pre kreslený seriál “Bol raz jeden človek”, ktorý má znázorňovať najdôležitejšie okamžiky histórie ľudstva. Keďže som pozerala viacero dielov naraz, nedalo sa nevšimnúť si na opakujúcich sa animovaných kulisách ako sa menil spôsob života od primitívneho ku prostému, od skromného ku okázalému; počas storočí sa menili jaskyne na chalupy a chalupy na paláce, jednoduchý kus odevu na odevy z bohato riasenej drahej látky, malé potýčky medzi kmeňmi na ničivé vojny medzi národmi.

Okrem kopy násilia, otroctva, vojen a konzumerizmu ma v seriáli zarazilo ešte čosi iné, a to veľmi škodlivé vzorce správania, ktoré možno nie sú tak vypuklé keď si niekto pozrie jeden diel za týždeň ale o to škodlivejšie a zákernejšie ich pokladám.

Dobrí a zlí

Ako v živote, tak aj v rozprávke boli dobrí a zlí ľudia a tí zlí robili tým dobrým zle. Zatiaľ klasika. Správanie “zlých” neprekvapovalo, čo ma hnevalo boli reakcie “dobrých”. Dobrí boli dobrí len medzi sebou. Nekonali dobro voči zlým. Nikdy nedali “zlým” konštruktívnu spätnú väzbu, nevyhranili sa voči ich správaniu. Nediskutovali, neodporovali. Jediná reakcia “dobrých” bola, že buď “zlému” najsilnejší zo skupiny “dobrých” buchol päsťou po hlave alebo “dobrí” “zlých” skupinovo vysmiali. Možno, keby sa s nimi skúsili posadiť, porozprávať a nastaviť pravidlá hry, vymedziť hranice a spolupracovať v rámci možností, mohlo mať ľudstvo históriu chudobnejšiu o pár vojen a ľudských tragédií. A možno, keby každý z nás bol otvorenejší ohľadom svojich pocitov ku ľuďom, s ktorými prichádza do kontaktu, aj naša spoločnosť by bola iná – pravdivejšia.

Nepáčili sa mi ani scénky, kde “dobrí” boli v podriadenej pozícií “zlým”. To bolo vlastne vo všetkých dieloch. Nikdy neboli “dobrí” medzi pánmi, poháňačmi, kontrolórmi, boli naopak medzi poháňanými a bičovanými robotníkmi, vojakmi a poľnohospodármi. Vrchol bol, keď “dobrý” gladiator, ktorý s putami na rukách kráčal so širokým šťastným úsmevom, zatiaľ čo jeho manželka tŕpla v hľadisku.

Čo sýti vašu dušu?

Čo myslíte, prečo všetky sekty, ktoré potrebujú dostať svoje ovečky pod plný vplyv, pod rôznymi zámienkami zakazujú literatúru, filmy či zakazujú kontakty s ľuďmi mimo sekty? Prečo im podsúvajú výhradne nimi schválenú literatúru a spôsob zábavy?

Moji klienti a čitatelia už vedia, že to, čo do svoho života púšťame či už formou kníh, filmov, hudby, výberom vzťahov a rozhovormi, ktoré vedieme formuje to, čomu veríme a čo – pozor, častokrát nevedomky – pokladáme za pravdu a riadime sa tým.

Budem sa opakovať, pretože to je dôležité. To, čo počúvame a vidíme okolo seba; to, čím sa obklopujeme, to s kým trávime čas a to čomu venujeme pozornosť, to vstrebávame. Podobne ako by sme odmietli nechutné jedlo, tak by sme mali by byť prieberčiví a nároční pri výbere duševnej a duchovnej potravy.

Netvrdím, že si máme prikráľovať realitu, skresľovať históriu alebo sa priamo klamať, že všetko je super aj keď nie je. Čo ale môžme urobiť je to, že si začneme strážiť myslienky a vyberať si, čomu venujeme svoju energiu.



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *