Ako som bola silná, statočná a samostatná

Môj muž odišiel na služobnú cestu. Buď silná, statočná a samostatná, kládol mi na srdce pri odchode. Ako prvú vec som si dopriala pár dní voľna.

Chcela som maľovať a šiť, nakoniec som sa ale odreagovala varením a pečením. Rozhodla som sa raz a navždy prísť na koreň umenia ako upiecť chutné pečivo z kysnutého cesta a napiekla som rohlíky. Tiež som využila príležitosť a navarila som si riadny hrniec mojej obľúbenej kelovej polievky, ktorú môj muž neznáša. A ešte som si urobila vynikajúci cvikľový krém a k nemu ovsené sušienky, ktoré sa zatiaľ podobajú zo všetkých, ktoré som piekla, na cookies z Anglicka. No a pri týchto kulinárskych orgiách som minula všetko nachystané drevo za jeden jediný, hneď prvý, deň.

rohliky-spozaplota 18199237_1778323609148681_1764886407150115215_n

Okrem toho, ochladilo sa. A tak som pílila drevo, každý deň trochu, a stále rovnako nemotorne. Kým počas varenia sa mi v hlave spúšťa automatický hlas môjho šéfa z northamptonskej kuchyne, že mám rozložiť váhu na obe nohy rovnomerne a stáť čelom ku pracovnej doske, aby som si nenamáhala chrbticu a kĺby, ani za ten svet si neviem spomenúť, ako mám stáť pri pílení dreva. V prapamäti sa mi vynárali spomienky na fúzatého učiteľa dielenských prác, ktoré sme mali na základnej škole. Bála som sa ho tak veľmi, že si z toho, čo na nás kričal, nič nepamätám. Azda len toľko, že pílka ma smerovať mierne dole. Alebo nie? Formulku „silná, statočná, samostatná“ som každopádne naplnila do poslednej bodky, denne som si dala tridsaťminútovú rozcvičku s pílkou.

No a ešte som si čítala detektívku o viac-menej nesympatickom hlavnom hrdinovi, grázlikovi Henrikovi, a jeho sestre Rebecke, policajtke, ktorá tiež nebola úplne v poriadku, ale pracovala v špeciálnej jednotke určenej na ochranu významných osôb. Autorom knihy je totiž bývalý policajt zo Stockholmu, ktorý neskôr pracoval v súkromnej sfére IT bezpečnosti. Z tohto prostredia vlastne čerpá aj námet knihy, ktorá je kaleidoskopom klamstiev, manipulácie, vydierania, lží, technológií, trollov, internetových zákutí a zločineckých organizácií. A pravdaže naháňačiek a rôznych psychicky aj fyzicky náročných situácií, ktoré hrdina napriek neustálemu fajčeniu, nedostatku spánku a viac než skromnej strave zvládal, hoci mu stále v hlave „hučala sušička na prádlo“.

Viete, je jedna vec čítať si o falošných e-mailoch a sms-kách, o odpočúvaní a sledovaní tajomnými ľuďmi stojacimi oproti domu v paneláku, so susedmi z každej strany a s manželom sediacim vo vedľajšom kresle Niečo celkom iné je, keď silná, statočná a samostatná žena číta takúto knihu sama doma. Sama na vinohrade. A vonku je búrka. Je neuveriteľné, ako dokáže strach vybičovať fantáziu a tvorivosť. Netušila som, že dokážem vymyslieť toľko katastrofických scénarov za sekundu. Očami som občas mrkla na mobil, či mi náhodou neprišla nejaká tajuplná sms-ka z utajeného čísla a ľutovala som, že som radšej nezačala čítať novú knihu o duši stromov. Keby mi v tej chvíli mobil zazvonil, asi by som pustila do gatí.

Moje voľno bolo len sporadicky narušené prácou, keď však človeka práca baví, ide skôr o príjemné spestrenie dňa. Urobila som pár konzultácií na skypeškolení a podvečer som vyšla vždy pozrieť do vinohradu a do záhrady, či bude nejaká úroda. Orech spálený mrazom a ovocné stromy bez kvetov mi na nálade nepridali, väčšina viniča asi tiež túto zimu neprežila. Aspoň hrušky vyzerajú, že to zatiaľ nevzdali. Dvakrát sa mi snívalo, že sneží, a hoci nesnežilo, chladný vietor neprinášal posolstvo jari. Naveľa naveľa vyšli aspoň zemiaky, cesnak, hrach a redkvičky. Mrkva, cibuľa, petržlen a cvikľa ešte asi čakajú na svoj čas.

Kým minulé leto som som piplala s tekvicami a fotila si každý nový lístok, tento rok vyrástli na komposte samé od seba a už pred koncom apríla majú listy ako svet. Pivónia, ktorú som chránila ako poklad a zaklínala ju nech kvitne, vyrástla na dvoch miestach naraz a má puky ako svet, napriek zime o dobrý mesiac či dva skôr ako vlani. Asi jej podtatranský pôvod káže kvitnúť, keď je zima. Mäta, ktorá sa cez zimu stratila, pohrdla mojimi hriadkami a rastie úplne inde. Planty paradajok prenášam ako mačka mladé z izby do izby, do výsadby budú v spálni pri slnečnom balkóne. Priznám sa, už ma to nebaví ich denne polievať, ale nemôžem sa vzdať a nechať ich o smäde, aj keď si stále neviem predstaviť, že z nich vyrastú naozaj veľké silné rastliny a prinesú úrodu.

A kvások. Na konci môjho silného, statočného a samostatného života mám tri poháre. Ostrihala som aj medovku a suším ju, prevraciam, hľadám prázdne poháre na uskladnenie. Fermentovala som ríbezľové listy na čaj a vyrobila sirup z výhonkov jedličky.

18342406_1779957525651956_2306453831699470469_n 18301494_1779958845651824_6472536237078514163_n

Keď sa mi podarilo ako tak dať do poriadku kuchyňu po mojich experimentoch a poukladať knihy na miesto, aby sa manžel vrátil do útulného domova, na dvor nám zavítal stavebný stroj vyhĺbiť niekoľko metrov na kanalizáciu. Interiér bol ako zo škatuľky, avšak akurát v čase, keď lietadlo s mojim mužom pristálo v Budapešti na letisku, vyzeral dvor a cesta ako vojnová zóna so zákopmi. Hlavne, že som upratala.

18342449_1782035338777508_6174872695865663728_n 18402351_1782263972087978_3322060314403703489_o

S lodičkami v taške som sa prebrodila zákopmi na obchodné rokovanie. Po návrate som sa prebrodila domov aj s paletami piva pre smädných chlapov, ktorí zatiaľ nezaháľali a piplú sa v budúcom kanáli s vodováhou a potrubiami.

A ja? Pracovné príjemnosti sa striedajú s bylinkovou mániou, už sa neviem dočkať, keď zakvitne agát a baza, medzičasom sa chystám zbierať hluchavku, variť masť z kostihoja a vysadiť medzi brusnice a čučoriedky kvietky zimozelu. Vyzerajú krásne a hlavne, nebudeme pomedzi kríčky kosiť. Tento rok ešte asi nebudú mať plody, zato na ríbezli sú parádne strapce a jahody sľubne kvitnú. Ozaj, aj vysiate bylinky sa ujali, takže hoci nebude čo zavárať, budem môcť sušiť pohánku, saturejku, yzop, echinaceu, nechtík a harmanček na čajíky, a možno, ak budem zase raz sama doma, tak sa pustím do výroby domácej kozmetiky. Nakoniec tento rok možno nebude až tak katastrofálny, ako sa mi snívalo.  podpis



P.S.: Recepty na dobroty z článku budú, len chvíľku strpenia 🙂 Ak chcete vidieť viac fotiek a priebežne sledovať, ako sa nám darí, sledujte našu fb stránku alebo môj instagram. A nehanbite sa nám napísať 🙂

FB  Instagram_App_Large_May2016_200 icon-email-circle spolupraca_spozaplota


Prečítajte si viac príbehov a receptov!

Prvý rok spoza plota. Čo všetko sa zmenilo | Príbehy spoza plota | Recepty spoza plota

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *