Ako obrábať pôdu

Čas čítania: 3 min.

Príroda vôbec nepozná holú zem. Alebo ju pokrývajú živé rastliny, alebo – ako napríklad v lese – odumreté časti rastlín. Pôda v lese je mäkká ako vankúš, čo platí aj o lúke v prirodzenom stave, lebo ako špongia vpíja do seba aj ten najsilnejší dážď.

Pred niekoľkými týždňami počítali vinári a ovocinári straty spôsobené nočnými prízemnými mrazmi, ktoré trvali až neobvyklých päť nocí. Svoju budúcu úrodu sa snažili chrániť pálením parafínových sviec a zahmľovaním, teda jemným postrekovaním vodou, a komerčné sady a vinice dokonca použíli vraj aj helikoptéry, ktoré mali tlačiť teplý vzduch dole. Všetky tieto riešenia sú nielen drahé, ale naviac – okrem zahmľovania – aj tak trochu zabúdajú na ochranu, ku ktorej nás inšpiruje príroda.

Netvrdím, že my sme nemali kus šťastia a priznávam, že ako začiatočníkom nám to šťastie prišlo vhod, pretože nás motivovalo k hľadaniu príčin a dôsledkov, ako aj možností riešenia pre roky budúce. Okrem internetových rád sme siahli aj ku zdedenej knihe „Vysoké vedenie viniča“ od Lenza Mosera, ktorej obsah ďaleko prevyšuje to, čo sľubuje v nadpise.

Ak si teraz vybavujete dohola prekopané a inak veľmi úhľadne vyzerajúce vinohrady, asi už tušíte, aký bude mať dopad na život viniča holý kus zeme. Veľmi jednoducho – odsuší sa. Najprv dážď pôdu rozbahní a následne vytvorený prísušok ju nepriedyšne uzavrie. Takto sa výparom stráca z povrchu 50 – 70% vody. Voda, ktorá sa takto mení z tekutej formy na plynnú ochladzuje pôdu.

„Meraním teplôt s dokázalo, že čerstvo zoraná pôda deň po oraní na poludnie mala v hĺbke 15 cm teplotu +16,2°C, kým pôda skyprená plečkou do hĺbky 10 cm mala v hĺbke 15 cm teplotu +19°C.

Lenz Moser odporúča obrábať pôdu vo vinohrade nasledovne:

  • Oranie obmedziť na kyprenie na jar a na jeseň
  • Pri jesennom oraní treba zapracovať zelené hnojivo
  • Pri oraní dávame pozor, aby sme nevytvorili podorničie

Podorničie je brázda vytvorená napríklad kolesom traktora. Táto brázda je hladká, neskyprená, nedýcha. Keď je zima bez snehu, premrzne pôda na tomto mieste oveľa hlbšie ako tam, kde je prekyprená. Avšak pod týmto podorničím sa skrývajú korene viniča, takže veľmi ľahko zamrznú. A naviac, ak na jeseň veľa prší a na jar je odmäk, kvôli nízke nasiakavosti podorničia sa pôda odplavuje spolu so živinami. V rovinatých vinohradoch sa voda z brázd hromadí v malých priehlbinách, pretože spodné vrstvy pôdy sú ešte zamrznuté, voda teda nevsakuje ale sa hromadí a vyplavuje sa z pôdy draslík a draslo, čoho výsledkom je možné napadnutie viniča v lete chlorózou. Ako sa tomuto vyhnúť? Pri jarnom aj jesennom oraní treba po vytvorenej brázde prejsť rotavátorom a zahrnúť ju.

Keďže sa vinohradu venujeme aktívne len druhý rok, mali sme vlastne šťastie, tak isto ako aj vlani v lete. Vlani sme nestihli presvetliť vinohrad otrhávaním nadbytočných listov, takže nám slniečko nespálilo strapce dozrievajúceho hrozna, a potom bola naraz zima, ktorá prišla bez toho, aby sme stihli poorať  a vytvoriť brázdy.

Zdroj: Lenz Moser, Vysoké vedenie viniča, 1966



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *